Až 7 z 10 ľudí na celom svete trpí nedostatkom vitamínu D. Z tejto štatistiky sa nevymyká ani slovenská populácia. Najohrozenejšími skupinami sú deti, tehotné ženy a starší ľudia. Vitamín D si väčšina ľudí spája s problematikou osteoporózy, keďže jeho príjem je nevyhnutný na vstrebávanie a využitie vápnika, a tým na správnu stavbu kostí. Potvrdený bol však aj jeho posilňujúci vplyv na imunitný systém, sekréciu inzulínu, pohlavných hormónov, reguláciu krvného tlaku či schopnosť chrániť pred rozvojom zápalov, infekcií, nádorových ochorení a v zimných mesiacoch aj pred prechladnutím a chrípkou.
Hlavným zdrojom vitamínu D je dostatočná expozícia slnečnému žiareniu. Vitamín D3 (cholekalciferol alebo tiež provitamín D3) vzniká v koži zo 7-dehydrocholesterolu účinkom UVB žiarenia (280 až 315 nm). Treba však podotknúť, že na Slovensku je od októbra do apríla tzv. „zima vitamínu D“. Slnečné lúče prenikajú atmosférou v nepriaznivom uhle a vitamín D sa kvôli nízkej intenzite slnečného žiarenia a nevhodnému uhlu dopadu slnečných lúčov netvorí.
Druhou možnosťou, ako získať pre naše telo viac vitamínu D, by mohla byť konzumácia vhodných potravín. Na naše nešťastie však existuje len málo potravín s prirodzene vysokým obsahom vitamínu D3. Nachádza sa v tučných rybách (sardinky, losos, makrela), v treščej pečeni alebo v oleji z nej, menej vo vajciach a v mäse (najmenej v hydinovom). Ide o málo konzumované potraviny a nie práve obľúbené u detí. Zlou správou tiež je, že potravou si dokážeme zabezpečiť zvyčajne len 5 až 10 percent vitamínu D. Preto treba myslieť na jeho suplementáciu, a to minimálne v zimných mesiacoch.
Vitamín D – ako si správne vybrať?
V spleti rôznorodých produktov obsahujúcich vitamín D môže byť ťažké rozhodnúť sa pre ten správny. V prvom rade treba myslieť na to, že vitamín D je rozpustný v tukoch. Tuky, a teda ich zloženie z hľadiska ich nasýtenosti a zastúpenia mastných kyselín, napomáhajú jeho dostatočnému vstrebávaniu. Prítomnosť tukov/olejov vo výživovom doplnku je prvým krokom k správnemu výberu.
Americkí vedci z Emory University v Atlante na základe dostupnej literatúry skúmali, či nosič (vehikulum), na ktorom je naviazaný vitamín D v produktoch, má vplyv na jeho biologickú dostupnosť a tým na jeho maximálne využitie organizmom. Táto prehľadná práca dospela k výsledku, že olejový nosič zabezpečí o 32 percent vyššiu dostupnosť pre ľudské telo v porovnaní s tabletovou formou, ktorá neobsahovala žiadnu tukovú zložku.
Na to, že aj samotné zloženie tukov vplýva na vstrebávanie vitamínu D, poukazuje veľmi jednoduchý príklad bábätiek. Najvhodnejšou výživou je pre ne materské mlieko, jeho zloženie presne zodpovedá tomu, čo dieťatko potrebuje pre svoj vývin. Materské mlieko je ľahko stráviteľné a nezaťažuje jeho ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém.
Svojpodiel majú na tom mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom, ktoré prechádzajú z tráviaceho traktu priamo do pečene – bez zaťaženia trávenia, kde sa ľahko metabolizujú. Ak sa vitamín D naviaže na takéto mastné kyseliny, spolu s nimi sa ľahko dostane na miesta, kde sa dokáže aktivovať (do pečene) a následne plniť svoje funkcie nevyhnutné pre správne fungovanie nášho organizmu.
Aký má byť denný príjem déčka?
Otázkou ešte zostáva problematika denných dávok vitamínu D. Všeobecné odporúčania sa totiž opierajú o historické dávkovanie z čias dostatočnej slnečnej expozície a odlišného spôsobu života, čo môže vyvolať všeobecné obavy zo suplementácie vitamínu D. Zmeny životného štýlu a zásadné zníženie prirodzenej tvorby vitamínu D zvyšujú dôraz na jeho exogénny prísun.
Vitamín D by mali užívať deti už od narodenia. Pediatri varujú, že štatistiky týkajúce sa nedostatku vitamínu D u detí sú alarmujúce. Počet detí s jeho nedostatkom sa za posledné štyri roky až strojnásobil. Preto vyzývajú rodičov, aby dbali pri ich výžive na dostatočný prísun vitamínu D a to až do veku 3 rokov. Najmä výlučne dojčené deti majú väčšie riziko nedostatku vitamínu D ako deti s náhradnou výživou. Objektívne merania totiž potvrdzujú, že množstvo vitamínu D v materskom mlieku je nedostatočné a potrebu pre detský organizmus uspokojuje dojčenie len na 20 percent odporučenej dennej dávky.
Alergiológ MUDr. Radovan Košturiak z ambulancie klinickej imunológie a alergiológie z Polikliniky Klokočina v Nitre odporúča podávanie vitamínu D deťom v dávke 500 až 1000 IU denne, dospelým odporúča užívať 2000 až 4000 IU denne, a to predovšetkým v zimných mesiacoch. Na otázku, či to nie je málo, odpovedal: „Denné odporúčané dávky sú minimálne na prežitie, v prípade déčka na to, aby sme nedostali napríklad krivicu, či predišli osteoporóze. Nie je to však optimálna dávka. Dojča s hmotnosťou 5 kg berie denne dávku 500 IU, to je to isté ako 5 000 IU pre človeka s hmotnosťou 50 kg alebo 10 000 IU pre stokilového. Osobne odporúčam 4 000 IU, a to tým pacientom, u ktorých viem, že majú D vitamínu málo.“
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) na základe dostupných štúdií a najmä deficitu vitamínu D v celej populácii zverejnil bezpečné hodnoty denného príjmu vitamínu D a to nasledovne:
- deti od 0 do 12 mesiacov – 25 μg (1 000 IU),
- deti od 1 až do 10 rokov – 50 μg (2 000 IU),
- deti od 11 až do 17 rokov – 100 μg (4 000 IU),
- dospelí nad 18 rokov zahŕňajúc aj tehotné a dojčiace ženy – 100 μg (4 000 IU).